TEST: Renault ZOE – kráľ malých elektromobilov?
Elektromobily sú tu! Nemyslím tým, že včera padli z neba, skôr narážam na to, že postupne budú dostupnejšie a ich prevádzka bude stále jednoduchšia a Renault ZOE je už veľmi blízko tomuto cieľu.
ZOE nič nechýba
Priznám, sa že aj ja som mal sprosté reči na účet elektromobilov a sem tam stále utrúsim štipľavú poznámku. Faktom však je, že cieľom týchto áut je spríjemňovať náš každodenný život a nie naopak. V ZOE som sa cítil príjemne a rýchlo som si na ňu zvykol.
Interiér
Veľmi príjemný. Na poťahoch aj na palubnej doske je použitá tkanina z recyklovaných materiálov, ktorá mi pripadala dostatočne odolná pre každodenné používanie a zároveň v aute navodzuje „obývačkový feeling“. Na sedadlách je po bokoch použitá eko koža. Naschvál som pri sedadlách nepoužil pojem bočné vedenie, pretože toho tam moc nie je.
Sedadlá sú také ako sa patrí do mestského Renaultu. Najprv som sa mi vysoký posed nepozdával, ale v tomto prípade som ZOE odpustil a priznal, že je to fajn riešenie aj z praktického hľadiska, najmä pri častom nastupovaní. (pozn. autor má výšku skoro 2 m)
Technika na palube
Prvé čo zaujme je digitálny displej priamo pred vodičom, s fantasticky ostrou a podarenou grafikou, kde sú zobrazené prakticky všetky potrebné informácie k jazde. V našom prípade, vo výbave Intens, mu sekundoval 9,3“ mutimediálny panel v strede, ktorý vyhovie rovnako majiteľom Androidov aj iOS.
Je fajn, že funkcie ktoré by šofér mohol často využívať sú riešené mimo display. Hovorím najmä o klimatizácií, no svoje tlačidlo má aj automatické parkovanie a prepínanie jazdných režimov.
Jazdné režimy
ZOE stačia dva. Ten prvý je EKO, ktorý som využíval väčšinu času. V EKO režime je cítiť, že auto pracuje šetrne k akumulátorom a dohliada na dojazd. Na druhú stranu sa auto vôbec nechová lenivo a dokonca počúva na kick-down.
Druhý režim, vypnuté EKO, som mal potrebu používať iba v jednom prípade. Na diaľnici. Je to preto, lebo v EKO režime autíčko jednoducho odmieta ísť rýchlejšie ako 104km/h. Navyše inak celkom presný ukazovateľ dojazdu začne pri ne-EKO jazde kradnúť kilometre o niečo rýchlejšie.
Diaľnica
Pri 110km/h mi každý reálne ujdený kilometer zobral približne 1,7 km z udávaného dojazdu. Ak zohľadním, že pri plne nabitom aute, mi palubný počítač ukazoval dojazd 316 km. Reálne by som sa odvážil prejsť po diaľnici bez nabitia 150 km i s nejakou rezervou. To je slušný rádius, ale do Tatier sa mi z Bratislavy ísť jednoducho nechcelo.
Toto si ujasnime. ZOE je parťák do mesta. Ísť s ním na dlhú cestu a nebodaj diaľničnými rýchlosťami znamená relatívne krátky dojazd a dobitie na stanici s CCS konektorom trvá 2-3 hodinky. To je fajn ak má niekto vo zvyku plánovať si výlety striktným harmonogramom.
Motor
Pod kapotou som mal silnejšiu verziu elektrického pohonu, R135. V reči čísiel je to rovných 100 kW (135 k) a je to cítiť. Napriek tomu, že auto váži vďaka akumulátorom cez 1,5 tony, hmotnosť ani nedotáčavosť ma nevyrušovali. Áno, stalo sa mi, že pri prudšom odbočovaní pískali gumy a auto protestovalo, ale ostrá jazda nie je to čo chce človek predvádzať v ZOE. Zábava za volantom spočíva v naháňaní dojazdu a hraní sa s rekuperáciou. Vodič potom naozaj ani necíti potrebu ostrej jazdy. Vlastne, kľudne by sa toto autíčko mohlo volať aj ZEN. Určite by sa mu to hodilo!
Záver
Ako lepšie zhodnotiť test auta ako otázkou, či by som si ho vedel predstaviť vo svojej garáži. No, viem si predstaviť, že by som ho používal ako druhé auto na denné dochádzanie za povinnosťami. K takémuto životnému štýlu by som sa však uchýlil, len ak by som mal doma rýchlonabíjačku.
Druhá vec je, že sa cena ZOE pohybuje medzi 30 až 37 tisíc eur, podľa výbavy. Takže úspora peňazí by pri kúpe určite nebola hlavný dôvod. Hold, je to cena za nové technológie a momentálne je absolútne prijateľná. Avšak o pár rokov, keď budú podobné autá dostupnejšie bude ZOE naozaj dobrý deal.
Foto: Samuel Zaťko