Land Rover Defender 130 D300 Outbound – terénny autobus

Land Rover Defender som naposledy šoféroval približne štyri roky dozadu tesne po jeho uvedení na slovenský trh a za ten čas som vlastne už aj zabudol, aký geniálny kus auta Defender vlastne je. Tentokrát som mal k dispozícii na týždeň jeho najväčšiu a v podstate najnovšiu verziu 130, ktorá je spomedzi troch ponúkaných verzii najdlhšia. V nasledujúcich riadkoch sa teda pokúsim stručne zhrnúť spolunažívanie s Defenderom v rôznych podmienkach a vypichnúť jeho hlavné prednosti.

Dizajn

Defender sa vyznačuje už na prvý pohľad robustným dizajnom, ktorý auto predurčuje na použitie mimo spevnených povrchov. Z prednej a zadnej časti sú všetky veľkostné verzie úplne identické. Vpredu teda môžme vidieť masívny predný nárazník s množstvom otvorov na prívod vzduchu, LED svetlomety s typickým polkruhovým svetelným podpisom a nafúknuté blatníky predných kolies. Zadná časť je taktiež typicky tvorená kufrovými dverami s rezervným kolesom, špecifikom sú dve ťažné oká a svetelný podpis tvorený ôsmimi štvorcovými LED svetlami.

Najväčšie rozdiely sú badateľné pri pohľade na bočnú časť auta. Vtedy si môžete všimnúť, že verzia 130 je naozaj výrazne dlhá. Rázvor náprav je síce totožný s verziou 110 a to konkrétne 3022 milimetrov, no na dĺžku je verzia 130 v porovnaní so 110-tkou dlhšia o celých 34 centimetrov. Pri takto rozmernom aute zanikajú aj inak veľké 20 palcové disky kolies.

Okrem iného pohľad zboku odhalí aj nájazdové uhly. Ten predný zostal nezmenený oproti kratším verziám, no zadný utrpel celkom výrazne. Zo 40 stupňov pri verzii 90 a 110 sa v 130-tke dostávame na takmer 29 stupňov, čo v teréne môže byť v určitých situáciách hendikepom.

Pohon

Pod kapotou testovanej verzie, ako napovedá nazov, nájdeme naftový radový šesťvalec s výkonom 300 konských síl a 650 Nm krútiaceho momentu, ktorý je doplnený o mild-hybridnú techniku. Sila motora je distribuovaná na všetky štyri kolesá prostredníctvom 8-stupňovej automatickej prevodovky. Práve kombinácia prevodovky a naftového 6-valca zabezpečuje aj napriek pohotovostnej hmotnosti 2650 kilogramov vcelku obstojnú dynamiku. Z pokoja na 100 km/h to Defenderu zaberie len 5,7 sekundy. Ďalším plusom je krútiaci moment, o ktorý sa prevodovka nebojí oprieť a udržuje otáčky motoru na minime. Predsa len motor ponúka celú nálož krútiaceho momentu už od 1500 otáčok za minútu.

Osobne ma vcelku príjemne prekvapil prejav naftového šesťvalcu, ktorý je kultivovaný a v strednom pásme otáčok prekvapivo skôr pripomína zvukovým prejavom benzínový než naftový motor.

V teréne som ocenil širokú paletu jazdných režimov Terrain Response, ktoré vám prispôsobia auto konkrétne na aktuálny podklad. Pohon oboch náprav do veľkej miery riadi elektronika podľa aktuálnych potrieb, no ako vodič som si vedel v ťažších podmienkach navoliť navyše režim low range.

Nezabudnuteľná jazda

Defender je jedným slovom dokonalý. A to bez rozdielu povrchu pod kolesami. Pri jazde na spevnených cestách som ocenil najmä vzduchový podvozok, ktorý je jednak naozaj dobre odhlučnený a nemá problém s nadhľadom odfiltrovať akúkoľvek nerovnosť.

V mestských podmienkach treba brať do úvahy rozmery auta. Je naozaj veľké a jeho rozmery som si uvedomil vlastne až pri parkovaní. Našťastie výbava testovaného kúsku zahŕňala všetky možné kamery, takže okrem bežného 360 stupňového pohľadu a jednotlivých pohľadov na kolesá bol k dispozícii aj pohľad takzvanej priesvitnej kapoty, kedy systém skladá obraz zo všetkých kamier tak, aby vodič približne vedel čo sa nachádza aj pod autom. Pri akomkoľvek manévri bolo treba počítať aj s rezervným kolesom, ktoré auto ešte viac predĺžilo. Našťastie parkovacia kamera zobrazuje virtuálne hranicu pokiaľ koleso zasahuje, aby ste náhodou netrafili auto za vami.

Najviac ma však zaujímala jazda v teréne, a práve tam si ma Defender získal na plnej čiare. Kvôli nižšiemu zadnému nájazdovému uhlu som síce jazdu v teréne nehrotil úplne, no aj napriek tomu sa Defender 130 ukázal ako veľmi schopné auto. Vybral som sa teda za týždeň až dvakrát na Záhorie. Prvá cesta viedla rovno do hlbokého piesku, kde mi robil spoločnosť výrazne modifikovaný starý Defender v krátkej verzii a pár ďalších off-roadov. Tam sa po príchode v momente sfukovali pneumatiky na 1.2 Baru, no nový Defender som nechal na pospas osudu s bežným tlakom v pneu. Mojim esom v rukáve bol hlavne volič jazdných režimov Terrain Response druhej generácie, kde som zvolil režim piesok, Low Range, zdvihol podvozok na najvyššiu úroveň (7,4 cm oproti štandardnej výške), vypol trakciu a stabilizáciu.

Čuduj sa svetu Defender prešiel úplne všade, a to aj na miesta, kde som si myslel že tu pomôže už len svätená voda, alebo ujco so starým Zetorom. V miestach s veľmi hlbokým a nahrnutým pieskom pomohlo zasa motto čo nejde plynom ide ešte s väčším plynom. Počas celého pobytu v piesku som mal spoza volantu pocit extrémnej istoty, že kamkoľvek namierim volant, tam to auto bez problému pôjde. Jediným limitom bol spomínaný zadný prejazdový uhol a mimoriadna dĺžka, na ktorú som pri jazde pomedzi stromy musel neustále myslieť.

Další deň som si už dal s pieskom pokoj a išiel som brázdiť skôr lesné cesty. Akékoľvek kríženie náprav v rámci možností dĺžky karosérie a rázvoru Defender zvládal s prehľadom aj vďaka elektronike riadiacej uzamykanie diferenciálov. Ako vodič som diferáky nemusel riešiť vôbec, nakoľko sa o ne postarala inteligentná riadiaca jednotka vyhodnocujúca množstvo premenných a voliaca tú najlepšiu kombináciu pre danú situáciu.

Vzduchový podvozok je jedna z popredných vychytávok Defenderu, vďaka ktorej sa budete aj na nespevnených, lesných a mimoriadne rozbitých cestách cítiť ako na diaľnici. Funguje ukážkovo a zvyšuje využitie auta na maximum. Má tri operačné úrovne. Prvá je prístupová výška. Vtedy je auto najnižsie aby uľahčilo nakladanie a vystupovanie. Ďalšími úrovňami sú štandardná výška, v ktorej je auto drvivú väčšinu času a zdvihnutá úroveň si nájde využitie v teréne.

➡️ NEPREHLIADNITE: Ford Bronco – drsný off-road použiteľný na každý deň

Ako celok je Defender 130 veľmi univerzálne a príjemné auto, ktoré zvládne poriadny náklad v teréne, ale na ceste sa bude cítiť ako doma.

Interiér

Kabína pôsobí odolným, hrubým ale z časti aj luxusným dojmom čo presne korešponduje s exteriérom a jazdnými vlastnosťami. Hlavným prvkom je kožou obšitá palubovka. Tá zároveň vďaka tomu, že je odliata z hliníku ako celok slúži aj ako rozpera spevňujúca karosériu. Tento fakt zabezpečuje, že nič čoho sa v rámci palubnej dosky chytíte nevŕzga a nepôsobí labilne. Kožou obšitý volant, plne digitálna prístrojová doska a hlavný displej len podčiarkujú precízne spracovanie kabíny.

Oba displeje ponúkajú grafiky a údaje zjednodušujúce jazdu v teréne ale aj v meste. Pri vjazdoch do podzemných garáží, kedy si nieste rýchlo istý výškou auta vám pomôže grafika zobrazujúca presné rozmery auta a dokonca berie do úvahy aj aktuálnu úroveň vzduchového podvozku.

Kožené sedadlá v prvom aj druhom rade sú mimoriadne komfortné aj na dlhých cestách a pasažieri v zadnom rade sa na nedostatok miesta jednoznačne sťažovať nebudú.

Batožinový priestor má v prípade testovanej 5-miestnej verzie základný objem neskutočných 1015 litrov. Naložíte sem teda úplne všetko čo potrebujete a ešte vám pól kufra zostane prázdneho. V prípade, že sklopíte zadný rad sedadiel, získavate priestor, ktorý najlepšie vystihuje fotka nižšie. Bez väčších problémov som do interiéru ,,napchal” paddleboard s dĺžkou 3.2 metra, čiže ak počas bežného nákupu v Ikei omylom kúpite nové skrine, tak bez zaváhania ich naložíte do vášho Defenderu a odveziete domov.

Záver

Defender 130 ma počas testovacieho týždňa doslova chytil za srdce. Jeho takmer nekonečná variabilita spojená s mimoriadnym štýlom, dostatočnou dynamikou a príjemnou kombinovanou spotrebou na úrovni 9 litrov bezpochyby osloví aj vás. Ak teda hľadáte doslova terénny autobus, odporúčam zvoliť 7-miestnu verziu. Ak vám stačí 5-miestny variant, Defender ponúkne takmer nekonečný vnútorný priestor, čo z neho robí nekompromisne jedno z najlepších áut pre rodinu.

Technické údaje a konkurencia