Moja účasť na jarnej cene Brna 2019
Každoročne sa na jar otvára motorkárska sezóna na Masarykovom okruhu v Brne, kde sa stretne česká a slovenská špička, ale aj jazdci z okolitých štátov. Keďže tento rok začínam jazdiť závody organizácie CAMS, nemohol som si toto podujatie nechať ujsť.
Príchod na okruh deň pred začiatkom tréningov bol pre mňa nutný z dôvodu povinného absolvovania školenia nových jazdcov. Od rána naháňačka, dokončovanie moto na poslednú chvíľu a balenie asi miliónu vecí do dodávky sám. Školenie som stihol, ako sa povie za 5 minút 12 a ja som si konečne s kľudom vydýchol. Nasledovala groteska v mojom podaní rozbaľovania nožnicového stanu a ostatných vecí. Tu som si začal uvedomovať, že vydať sa na túto akciu sám nebol dobrý nápad. Nasledovala technická kontrola motocykla, na ktorej ma otočili a musel som urobiť ešte drobné úpravy. Dal som si pár piviek “na spánek” a zakotvil to v dodávke na rybárskom lehátku za doprovodu hrmotania motoriek asi do 3 rána.
Neuveríte, no zobudil som sa nadránom opäť na hrmotanie motoriek. Prvý tréning ma čakal 9:50 a bral som to naozaj iba ako tréning, v ktorom som sa chcel zoznámiť s motorkou. Nikdy som na nej nejazdil, ak nerátam pred garážou na prvých dvoch rýchlostných stupňoch. Všetko fungovalo ako malo, akurát pri tvrdých brzdách mi triaslo s celou “mašinou”. Kotúče totižto plávali viacej ako by sa patrilo. Hovorím si, toto asi nebude ľahký víkend. V ten deň som mal ešte ďalšie dva tréningy.
V sobotu nás čakali dva kvalifikačné tréningy, z ktorých sa vyberá najlepší čas a podľa toho sa postavíme na štartovný rošt. V takých podmienkach ako panovali som teda ešte nejazdil. 3 stupne nad nulou a doobeda poletoval sneh. No neskôr malo pršať, tak som si hovoril, že skúsim zajazdiť pár rýchlych kôl už v prvom kvalifikačnom tréningu. Bohužiaľ, v každom kole sa niečo prihodilo. Buď som si skopol rýchlosť v zákrute položením špičky na tiahlo radenia alebo mávali žltou vlajkou, že v sektore bol pád, tak som trochu spomalil.
Nepodarilo sa mi zajazdiť kolo, s ktorým by som bol spokojný, ale vyšlo to na štart z celkového 11. miesta a v mojej kategórii zo 4. miesta. Trieda, ktorú jazdím 400 SSP je spojená s triedou Supermono, aby sa lepšie zaplnil štartovný rošt. V druhom tréningu sa už poradie moc nezmenilo pretože začalo popŕchať. Aspoň som si vyskúšal, aký je grip v horších podmienkach. Držalo to celkom slušne tak neviem, čo máme také scvrknuté zadky, keď sa nám na plexi objavia prvé kvapky. Veľa určite urobili poriadne nahriate pneu.
Závod bol vypísaný na 17:30, kedy sa už opäť zhoršovali podmienky. Príjemné 3 stupne vonku a okruh mal 6 stupňov nad nulou. Podarilo sa mi odštartovať celkom dobre a predbehol som dvoch jazdcov. Hneď v prvom kole mi dvakrát vyskočila rýchlosť na neutrál a tak som bol naspäť na 11 pozícii so stratou pár sekúnd. Dostal som sa do menšieho tranzu a začal sťahovať stratu. Celkom ma to nakoplo a tak sa mi podarilo behom pár kôl dostať na 6. miesto.
Ku koncu už v niektorých úsekoch bolo poriadne mokro a na slickoch to bolo celkom rodeo. Zahmlievalo sa mi plexi, ktoré som si musel na každej rovinke otvárať aby sa mi trochu odhmlilo. Moc to nepomáhalo a bolo to akurát v miestach, kde som potreboval vidieť na brzdné body. Náskok som si už ale udržal a v mojej kategórii mi to prinieslo 3. miesto a pohár je tak doma. Veľmi som sa z toho tešil, nakoľko mi to dalo aj veľa skúseností v horších podmienkach.
V nedeľu som sa zobudil po oslavách v trošku horšom stave, ako by sa patrilo a tak som sa ranného warm up-u ani nezúčastnil. Aj tak pršalo a ja som mal ešte nahodené slicky. Počasie sa cez deň zlepšilo a potom opäť zhoršilo. Typické aprílové počasie. Hodinku aj niečo pred závodom mi poradil skúsenejší závodník Dušan Kovarík, ktorého som počas víkendu spoznal, aby som to prezul na Pirelli Supercorsa, ktoré majú aspoň nejaký dezén, keby sa opäť rozpršalo. Tak rýchlo zhodiť kolesá a prezuť pneu.
Stihli sme to aj nahriať pred závodom a pomaly sa presunuli na štart, ktorý sa mi teda mohol podariť aj lepšie. Pár jazdcov sa mi podarilo predbehnúť naspäť ale väčšina mi utiekla a ja som vedel, že na to, aby som sa s nimi ponaháňal nemám dostatočnú rýchlosť. Došiel som na 9. mieste z 23. jazdcov, čo znamenalo v mojej kategórii 5. priečku. Rešpekt Milanovi Hanzalíkovi, ktorý dominoval celý víkend v tejto triede a veľký rešpekt Sašovi Vysloužilovi, ktorý zajazdil 3. miesto v svojich myslím 59 rokoch. Je to ale legenda československého road racingu a veľmi príjemný pán, od ktorého som kúpil motorku na moje závodné začiatky.
Dúfam, že ma v sezóne čakajú ďalšie šťastné výsledky a na záver by som chcel poďakovať ľuďom, ktorí ma prišli podporiť alebo len z diaľky držali palce. Mojej priateľke Miške za to, že ma stále podporuje v tom, čo je môjmu srdcu najbližšie (okrem nej samozrejme :D), fotografom za super fotky a špeciálne poďakovanie Maťkovi, Bišovi a Duškovi za to, že mi pomáhali a stáli pri mne. Držte palce aj naďalej a vidíme sa v Kopčanoch 1. a 2.6.2019.