Náš prvý road racingový pretek Kopčany 2019
Prvý júnový víkend sa konali v Kopčanoch preteky motocyklov na prírodnom okruhu. Kopčany sú slovenská dedinka, ktorej časť cesty sa počas podujatia uzavrie a jazdci ju majú iba pre seba. Trať vedie cez obec, pomedzi domy, stĺpy, stromy… Nebezpečné, ale o to lákavejšie. Jubilejný desiaty ročník priniesol opäť zaujímavé preteky a bolo sa na čo pozerať. Prinášame krátky report z môjho pohľadu ako jazdca.
Piatková príprava
V piatok po práci som si rýchlo zbalil veci, motorku, náradie a všetko potrebné do dodávky. Po predošlých skúsenostiach som už radšej nevyrážal sám. Cesta ubehla rýchlo a v podvečer sme mali už všetko vybalené, ja zaregistrovaný a motorka bola po technickej kontrole. Tak ako to už býva zvykom, nasledovala menšia párty, ktorá nesmie na závodoch chýbať.
Prvý tréning
V sobotu sme mali dva kvalifikačné tréningy po 15 minút. Prvý som odjazdil celý a snažil som sa predovšetkým naučiť trať a zistiť, kde mi aké prevody najlepšie vychádzajú. Podarilo sa mi zajazdiť druhé miesto, čo ma celkom prekvapilo. Bola to moja prvá skúsenosť s prírodným okruhom, tak som si od toho veľa nesľuboval.
Druhý tréning
Kvôli následkom nehody dvoch jazdcov sa druhý tréning ukončil po odjazdení troch kôl. Nestihol som sa ani dostať do rytmu a zlepšiť tak čas z ranného tréningu. Odstavil som motorku a vyzliekol sa z kombinézy, v ktorej som sa išiel už uvariť. Po chvíli som sa dozvedel, že moja skupina išla ešte na trať dokončiť tréningy. Niektorí ešte zlepšili svoje časy a tak mi to vyšlo na štart z tretieho miesta v mojej kategórii.
Deň preteku
V nedeľu sme sa opäť zobudili do teplého slnečného dňa za „štebotu“ závodných strojov. Ráno som ešte pripravoval motorku, aby všetko fungovalo ako má. Medzičasom dorazili za mnou kamaráti a moja priateľka. Závod sme mali vypísaný na 12:45 a ja som sa začal pomaly chystať. Pri obliekaní štartujem motorku a začínam pociťovať nervozitu, vždy sa však snažím čo najdlhšie ostať v kľude, aby som sa zbytočne nerozptyľoval.
Štart sa mi podaril dobre a dôležité ešte bolo, ako sa naskladáme do prvých zákrut. Všetko sa zaobišlo bez kontaktu s ostatnými jazdcami a tak som sa mohol sústrediť už iba na svoju jazdu. Pred sebou som mal Ľudovíta Krušinu, ktorému som sa od prvých momentov tlačil na zadné koleso.
V prvom kole sa mi ho aj podarilo predbehnúť na brzdách po najdlhšej rovinke. Udržal som to do konca druhého kola a prišla moja prvá chyba, kde som odkladal brzdenie po cieľovej rovinke. Skoro som to nedobrzdil, musel som zatáčať až na poslednú chvíľu a mal som zlý výjazd, ktorý hneď Krúša využil.
Nevedel som sa pred Krúša opäť dostať a tak som čakal na chybu, ktorú by som využil. Išiel pekné konštantné kolá a prichádzalo iba viac mojich chýb. Nechal som sa strhnúť adrenalínom a nedokázal som sa úplne koncentrovať.
Povedal som si, že v poslednom kole to predsa len skúsim a dám do toho všetko aj cez stratu, ktorú som mal. V nájazde do jednej zo zákrut som išiel tvrdo na brzdy a rozhádzalo mi motorku tak, že som sa ju neodvážil sklopiť do zákruty. Popri zákrute bol rad stromčekov, ktoré som trafiť nechcel a tak som si povedal, že to radšej pošlem na lúku.
V hlave som si už nadával, že som to takto skazil a nič z toho nebude. Podarilo sa nám však urobiť dobrý náskok pred ostatnými jazdcami a tak som sa ešte vrátil na trať a došiel si pre pekné tretie miesto. Celý závod som si neskutočne užil. Prišlo sa pozrieť veľa divákov a atmosféra, akú prinášajú prírodné okruhy je neopísateľná.
Poďakovanie
Veľké poďakovanie patrí Hanzalíkovcom a všetkým, ktorí sa podieľali na tomto podujatí. Je úžasné, že máme možnosť si zajazdiť na takýchto okruhoch, na ktorých to vlastne všetko začalo. Ďakujem priateľke a kamarátom, ktorí si našli čas a prišli ma podporiť. Romanovi Kratochvílovi za pomoc okolo motorky, za jeho rady a podporu. Fotografom za super fotky a na záver aj všetkým v depe za super atmosféru a priateľskosť.