ROZHOVOR: Peťo a jeho 488 Spider
Vítame ťa pri novej sérii článkov #napodlahu, ktoré ti budeme prinášať či už pravidelne alebo nepravidelne. Dozvieš sa v nich, aké to je šoférovať takmer každý deň auto, ktoré je detským snom každého chlapa a to priamo z pohľadu majiteľa. Pohodlne sa usaď a čítaj, aké to je jazdiť Ferrari 488 Spider ako „daily“.
Pár technických údajov na začiatok
488 Spider ukrýva pod kapotou preplňovanú V-osmičku s objemom 3.9 litra, ktorej maximálny výkon takmer atakuje hranicu 700 konských síl. Presnejšie je to 670 koní, ktorým sekunduje 760 Nm krútiaceho momentu. Kontrolovaný štart z miesta na 100 km/h zaberie rovné tri sekundy a ručička tachometra sa zastaví niekde okolo hodnoty 325 km/h.
Čo ťa viedlo ku kúpe 488 Spider, a ako si sa ku nej dostal?
Peter: Vždy som túžil vlastniť Ferrari. A hlavne také so „sklápacou strechou“. Konkrétne preferencie som vtedy ešte nemal no jediné čo som vedel bolo, že nechcem Californiu. Nepáčila sa mi až tak. Kúpa 488 Spider prišla tak trochu predčasne v návale emócii a v eufórii. Presne si to pamätám, pretože najsilnejší impulz na kúpu padol na Valentína 14.2.2019 vo Viedni. Mal som obed s naším švédskym obchodným partnerom, ktorý už vlastní Ferrari 488 GTB, ale stále spomínal, že by chcel 488 Spider. Ja som mu vtedy spomínal, že aj ja by som také chcel, ale že môj čas príde až za rok (2020) a že mám známych na Slovensku, ktorí mu vedia auto zohnať a zaviesť do Štokholmu, ak by sa mu nejaké pekné pozdávalo.
Bola to moja najlepšia kúpa, akú som kedy urobil.
Kontaktoval som známeho, ktorý mi ešte v ten deň poslal 3 vozidlá na preposlanie do Švédska. Ja som sa do jedného doslova zaľúbil, pretože bolo to niečo „iné“, ako bežné 488 Spider na trhu. A ja štandardy nemám rád :D. Zlaté kolesá, super konfigurácia, 3500 najazdených kilometrov a červená koža pre mňa znamenali, že logika išla bokom a emócie zvíťazili. Do týždňa som ho mal doma. Bola to moja „najlepšia kúpa“, akú som kedy urobil. Čiže nakoniec to dopadlo tak, že môj partner, ktorý je zarytý Ferrari fanúšik, si vymenil svoje Ferrari 488 GTB za Lamborghini Huracán Spyder pokiaľ sa mu nenájde jeho vysnívaná 488 Spider. A ja som sa od tej valentínskej večere cca. do týždňa stal hrdým majiteľom Ferrari, ktoré som mal v pláne kúpiť až budúci rok.
S odstupom času, spravil by si toto rozhodnutie (investíciu) znova?
Peter: Či ľutujem tie peniaze alebo či som zvažoval iný model? Absolútne nie a rozhodnutie pre kúpu by som spravil znova hneď. Pre mňa je Ferrari ikona, symbol superšportu, ktorý ma sprevádzal od malička v podobe hračkárskych autíčok, Formuly 1, Schumachera, etc.
Ako hodnotíš jazdné vlastnosti a každodenné využitie?
Peter: Nie som autičkársky typ, nevyznám sa moc v motoroch, otáčkach, ale jazdiť to auto (obzvlášť bez strechy) je jednoducho niečo fenomenálne. Zabudnem na všetky starosti, je to funkčná hračka pre dospelých, na vyšantenie sa. A jazdiť myslím doslovne, pretože auto pre mňa nie je na ozdobu, ale na denné jazdenie. Ku dnešnému dňu (7.10.2019) som najazdil na ňom vyše 16 000 km a to jazdím ešte ďalšie dve autá popri Ferrari.
Našiel si na ňom nejaké negatívum?
Peter: Žiadne. Trošku papá, čo sa dalo čakať a parkovanie je komplikovanejšie ako pri bežných autách, ale vždy sa dá nájsť to správne miesto, kde je auto v bezpečí. 488 Spider bola super voľba pre mňa, našli sme sa. Keď je vonku pekne, teplo, automaticky ho beriem a väčšinou jazdím na poloautomate v „Race mode“, na padlách na volante.
Keď je zimšie, hlavne keď prší dosť sa šmýka ten zadný náhon, ale nie je to nič na čo si človek nezvykne. Niekedy mi je ľúto nechať 680 koňovú Panameru v garáži, lebo je to ďalšia moja hračka, ktorú potrebujem pravidelne prevetrať, aby nezapadla prachom. Ale Panamery čas prichádza, nakoľko už ide zima a Ferrari pôjde na krátky zimný spánok.
Na záver niečo v skratke o Peťovi
Peter je riaditeľom nadnárodnej stavebno-obchodnej spoločnosti a zároveň spolumajiteľom viacerých firiem pôsobiacich v oblasti stavebníctva, financií, IT a hotelierstva. Vo voľnom čase sa venuje autám, lietaniu a športovaniu.
Odkaz na Peťov Instagram: @peter__kiss
Foto: Samuel Zaťko