Hipster ako vyšitý – F.B. Mondial HPS 300

V roku 2019 dorazil po dlhom čakaní na trh model HPS 300 z talianskej dielne F.B. Mondial, čím rozširuje nielen počet modelov v ponuke, ale je zároveň ďalším významným krokom k obnoveniu legendárneho mena výrobcu.

F.B. Mondial luxusnejšia než Ducati a MV Agusta?

Na začiatok si dajme malú lekciu z histórie tejto malej rodinnej firmy. V dnešnej dobe asi len málokto pozná čo znamenal výrobca F.B. Mondial v rokoch svojej najväčšej slávy. Založili ju v roku 1929 v Miláne traja bratia Boselliovi, preto F.B. – je to skratka Fratelli Boselli (z tal. Bratia Boselliovi ). Spočiatku sa venovali hlavne výrobe závodných špeciálov kubatúr 125 ccm a 250 ccm. A práve tam excelovali.

Už v roku 1957 mali na konte 10 titulov majstra sveta a 3 tituly Isle of Man TT. Úspechy zo závodov sa rýchlo preniesli aj na komerčný trh a to nie len v rodnom Taliansku, kde sa Mondial stal luxusnejšou značkou než Ducati a MV Agusta. Dokonca sám legendárny pán Soichiro Honda vlastnil jeden z ich motocyklov. Bohužiaľ počas finančnej krízy v roku 1979 firma skrachovala a odvtedy čakala na svoje znovuzrodenie. Po neustálom striedaní majiteľov sa v roku 2014 stal majiteľ priamy potomok Boselli. Znovuzrodenie sa mohlo začať. V roku 2015 prichádzajú prvé motocykle vyrobené v spolupráci s Piaggio Group.

Čo nájdeme pod nádržou?

Späť k modelu HPS 300. Motorka je na prvý pohľad úplne zhodná s jej menším bratom HPS 125. Niet sa čomu čudovať, skrátka zobrali overený kus stroja a obdarili ho väčším a silnejším motorom. Konkrétne novým, 4-taktným, 4-ventilovým jednovalcom s rozvodom DOHC o objeme 249 ccm a výkonom nesmelých 18,5 kW (23 koní) pri 9000 ot./min, spĺňajúci EURO 4. K tomu je pripútaná v jednom bloku moderná 6-stupňová prevodovka.  Keď pridáte výkon musíte ho samozrejme vedieť aj skrotiť. Takže prišlo k upgradu brzdového systému z CBS na ABS. Okrem motora a bŕzd je HPS 300 rozdielna ponukou dvoch nových farebných prevedení. Decentná čierna ako je vidno na fotkách testovaného kusu alebo kombinácia šedo-striebornej s hnedým sedlom. Všetko ostatné ostáva totožné s HPS 125 , od podvozkových komponentov cez nádrž, ocelový trubkový rám až po okrúhly digitálny budík. Pohotovostná hmotnosť činí relatívne nízkych 149 kg. Celkové ťažisko motocyklu sa podarilo udržať čo najnižšie. Nebudem vás zaťažovať ďalšími papierovými hodnotami pretože tento stroj nie je o naháňaní sa za nezmyselnými papierovými číslami.

Ako sa na tom jazdí a čím zaujme?

Teraz si to užijeme, konečne môžem nechať čísla číslami, históriu históriou. To, čo sa totiž deje pri prvom kontakte s motocyklom, je okamžité naplnenie nefalšovanými emóciami. A to nepreháňam! Dizajn motocyklu má silnú charizmu hlavne vďaka použitým materiálom. Postráda zbytočnú plastovú kapotáž a iné plastové prvky. Namiesto toho sa snaží zaujať jednoduchými proporciami ako napríklad predným blatníkom a výfukovými zvodmi z pochromovaného plechu. Všetko v štýle Café Raceru skríženého so Scramblerom.  Dva dizajnové pojmy ku ktorým do tretice pripadá označenie Hipster (iniciálová skratka HPS). Prekvapilo ma ako pôsobí motorka na prostredie okolo vás. Kdekoľvek zaparkujete túto motorku, kadekoľvek s ňou prechádzate. Vždy priťahujete maximum pozornosti ľudí. Napriek tomu, že to je stroj za 4 100 eur a aj napriek tomu, že to nie je 200 koňová Ducati. Dizajn na jednotku.

Po tom,  čo sa človek prestane kochať, sadne si a naštartuje, započuje prekvapivo farebný zvuk motora a ladených sériových výfukov. Naozaj nadpriemerný zvuk. Pri podraďovaní si vie krásne pľuvnúť do výfukov, a to nedokáže žiadna „japonka“ v tejto cenovej ani objemovej kategórií. Zaradíte jednotku so solídnym kliknutím kovu o kov. Vytočíte motor do otáčok a rozbehnete sa vpred. Sedlo je prekvapivo pohodlné aj s celkovou ergonómiou posedu, no to platí iba pre jazdca. Spolujazdec sa nemá šancu cítiť pohodlne. Úprimne povedané, myslím si, že hneď po kúpe si môžete zadné stupačky odmontovať. 

Ďalšou prekvapivou vecou na tejto motorke sú sériovo montované pneumatiky CST čínskej výroby. Pre dané určenie motocykla sú postačujúce, držia až podozrivo dobre na suchom aj mokrom povrchu. Podvozok je nastavený rovnako športovo ako na HPS 125, a v spojení s veľkými 18-palcovými kolesami drží krásne stopu aj na rozbitejšom asfalte pri prudkých náklonoch. Nový systém ABS pracuje príjemne plynulo a nevystraší ani úplného začiatočníka. Celkovo jazdným vlastnostiam nemám čo vytknúť, obzvlášť, ak berieme v úvahu cenovú kategóriu motorky.

Priestor na zlepšenie?

Nebola by to pravá Talianka, keby nemala svoje chyby. Narovinu, nízka cena motorky musí byť niekde zohľadnená. Šetrilo sa na elektronike – letmo uložená kabeláž a nie zrovna najlepšie zaizolovaná. Po 300 km mi odpadol za jazdy plastový kryt reťaze , pretože sa uvoľnili dva šróby, ktoré neboli zaistené žiadnym montážnym lepidlom.  Gumené gripy na riadítkach sa už po 3000 km začínali značne opotrebovávať, pretože sú z príliš mäkkej gumy. Displej je pri silnejšom slnku absolútne nečitateľný. Ukazovateľ paliva v nádrži je nezmyselne nastavený a jednotlivé dieliky na displeji sú neekvivalentné.

Tie krásne výfuky, sa po dlhšej jazde v meste zohrejú natoľko, že spolujazdec (ktorého aj tak nepoveziete) nemôže mať vyloženú pravú nohu a jazdec si musí nohu na stupačke odsunúť na kraj. Dodal by som k tomu toľkoto: Talianske motorky sú ako talianske topánky. Sú krásne ale občas tlačia.

Záverečný verdikt

V krátkosti na záver: HPS  300 je štýlová motorka ktorá ponúka za dané peniaze neskutočné emócie z jazdy. Ja sám som sa cítil ako Steve McQueen z filmu Great Escape počas toho, ako som jazdil popri ostatnom plote Pražského letiska. Motorka najlepšie preukáže svoje schopnosti na asfaltových cestách tiahnúcich sa cez osady, lesy a kopce, kde nepotrebujete rýchlosť vyššiu ako 110 km/h. Motoricky a podvozkovo niet čo vytknúť, len keby mala o pár koníkov viac. Odporučil by som ju začiatočníkom, čo nechcú bežnú motorku, akú nájdete na každom rohu alebo ľuďom, čo sa po dlhšej dobe vracajú k motorkám a chcú niečo ako kedysi bola Jawa.

Test v spolupráci s Timotej Dudáš

Foto: Autor