2JZ- GTE: ten správny dôvod, prečo máme radi Supru

Pamätáte si scénu z úplne prvej časti rodinnej ságy Rýchlo a zbesilo, keď vtedy ešte vysmiaty Paul Walker priniesol Vin Dieselovi „rozdupanú“ rárohu namiesto „nadupanej“ káry? A vôbec to nevadilo. Lebo to bola Toyota Supra IV, s motorom 2JZ-GTE.

Oukej, prečo však hneď v prvej časti nekonečnej série o vytunených kárach použili zrovna Supru?

Predstavujem si to takto: „Režisér povedal, že potrebuje epické auto, s ktorým bude vedieť natočiť vierohodný nezmysel. A niekto z tímu hneď odpovedal: „Pohoda na to môžeme použiť Supru s 2JZ motorom“. Pritiahnuté za vlasy?  Možno…a možno nie…

Lebo, blok motora je poriadny kus železa so šiestimi do radu usporiadanými valcami s priemerom vŕtania 86mm. To je základ, z ktorého vychádzali pri všetkých verziách JZ-ho.

2JZ-GTE mal obsah 3.0l a zdvih valcov rovnaký ako vŕtanie, 86mm, takže Japonci tým dosiahli štvorcovú koncepciu. (vŕtanie = zdvih). Na každý valec použili 4 ventily, a do hlavy motora napchali dve vačkové hriadele (DOHC). No a T-éčko v názve verzie neznamená nič iné ako turbo. V tomto prípade hneď dva sekvenčne zapojené slimáky, ktoré zabezpečujú plynulejší nástup výkonu.

Americké a Európske GTE-čka mali pod kapotou až 320 koní, zatiaľ čo Japonci si museli vystačiť len s 280 koní. Je to kvôli tzv. „Gentlemanskej dohode“. Niečo podobné majú teraz Nemci s obmedzovaním max. rýchlosti na 250km/h. Americké 2JZ-GTE nemá zase variabilné časovanie ventilov (VVT-i), ktoré sa montovalo od 98´ len do Japonských kúskov. Najnovšia verzia s VVT-i sa ponúkala do roku 2002 a je to najviac žiadaná verzia z celej JZ-ho famílie.

   A keď už sme pri tej rodine, za predstavenie určite stojí aj starší brácho 1JZ-GTE. Kvôli nižšiemu zdvihu valcov disponuje objemom 2,5l. Pôvodne mal 2 paralelne zapojené menšie turbá, neboli však dostatočne spoľahlivé, čo neskôr vyriešili montážou jedného veľkého.

Verzie GTE majú špeciálne upravené nasávacie a výfukové potrubia, výkonnejšie vstrekovanie a umožňujú využívať nižší kompresný pomer, vďaka čomu tuneri tieto motory milujú. Sú navrhnuté aby zvládali niekoľkonásobne väčšie zaťaženie, než na aké sú zvyknuté z fabriky. Šikovný mechanik len nahodí jedno tlsté turbo (napríklad 67mm) namiesto dvoch, spredu rovno za nárazník schová výkonnejšie chladenie, prípadne sa pohrá s prívodom paliva a, voalá: 700 koní. A s tým už sa dá naprášiť to na semaforoch napríklad aj čiernemu Ferrari F355

GE bratranci

V roku 1990 sa okrem GTE ponúkala aj atmosferická verzia 1JZ-GE. Keďže má nižší výkon ako GTE ( 170-200 koní) a postráda prepĺňanie, nie je až taká veľká frajerina ako GTE bratranec. Má inak riešenú hlavu motora, a je nastavená na vyšší kompresný pomer ako GTE. To isté platí aj pre 2JZ-GE, kde je výkon 230 koní oproti 320-tim. Je to však relatívne malé číslo.

Šetrné FSE

S príchodom nového tisícročia sa Japonci rozhodli nabehnúť na eko vlnu a vypustili do sveta verzie JZ-FSE. Boli konštruované, aby dokázali pracovať s nižším množstvom paliva a vzduchu vo valci, čo malo ušetriť palivo. To sa celkom podarilo, lebo dokázali ušetriť až 20%. Pritom 1JZ-FSE má rovnako fajnový blok motora aj výkon ako 1JZ-GE. 2JZ-GE má potom trochu viac, 217 koní.

Sedany

Motory sa používali v zaujímavých modeloch Toyoty, ktorým sa snáď budem venovať niekedy inokedy. Niektoré majú mená podľa ktorých by človek hádal že budú dizajnovo aspoň tak v pohode ako Supra. Napr.: Chaser, Progres alebo Crown… Ale nevydalo. Väčšinou sú to spoľahlivé sedany vyššej triedy. Aby som nebol voči súrodencom príliš kritický, našiel som pár pekných kúskov. Napríklad pekne upravený Chaser mi príde štýlovejší ako konkurencia z Nemecka.

Takže?

Keď máš chuť hrať sa v garáži s vlastným projektom tak si do toho zožeň nejaké to JZ-GTE nech to stojí za to… Zaujímalo by ma vlastne, koľko je asi na Slovensku JZ motorov, a v akých „kasňách“ si pradú?

Trocha inšpirácie: