Miliardové pokuty pre automobilky za prekročené limity CO2
Od roku 2009 podliehajú automobilky v EÚ CO2-regulácií a každým rokom sa limity sprísňujú. Za posledných 5 rokov sa tolerovaná priemerná hodnota 130 g CO2/km sprísnila na 95 g CO2/km. Štúdia konzultačnej spoločnosti PA Consulting vypočítala, ktoré automobilky zrejme prekročia limit v nasledujúcom roku a aké vysoké pokuty budú musieť zaplatiť. Okrem toho sa v článku dozvieš, ktoré krajiny plánuju zákaz predaja vozidiel so spaľovacím motorom už v roku 2030.
Na základe čoho sa vypočítava pokuta a ako je vysoká?
CO2-hodnoty všetkých nových modelov danej automobilky sa spriemerujú a vznikne tzv. flotilová spotreba. To znamená, že automobilky môžu síce naďalej vyrábať vozidlá so spaľovacími motormi, avšak ich je potrebné kompenzovať s výrobou elektrických alebo hybridných vozidiel. Produkcia CO2 priamo súvisí so spotrebou vozidla. Ak prepočítame spomínaný limit CO2 na spotrebované litre paliva tak 95 g CO2/km predstavuje priemernú spotrebu 4,1 litra benzínu alebo 3,6 litra nafty na 100 km.
Pri prekročení limitu sa vynásobí 95 eur za 1 gram a počtom predaných vozidiel do EÚ. Štúdia odhaduje, že 13 top automobiliek v EÚ bude musieť spolu zaplatiť na pokutách až 14,5 miliardy eur.
Aké pokuty dostanú automobilky?
V tabuľke nižšie môžte vidieť automobilky zoradené podľa výšky odchýlky voči emisnému limitu a výšku pokuty v roku 2021. Mazda je od emisného limitu vzdialená najviac od ostatných. Štúdia ďalej odhaduje, že Volkswagen zaplatí na pokutách až neskutočných 4,5 miliardy eur. Ale napríklad Toyota sa nachádza na najlepšej priečke a len mierne prekročí emisný limit.
Prečo má každá automobilka iný emisný limit?
Stanovený priemerný limit 95 g CO2/km sa môže od automobilky líšiť. To znamená, že automobilky vyrabajúce výkonné a luxusnejšie vozidlá majú vyšší povolený limit kvôli vyššej priemernej hmotnosti. Napríklad Jaguar Land Rover má stanovený limit 130 g CO2/km.
Aké možnosti má automobilka aby sa vyhla pokutám?
Okrem výroby elektrických a hybridných vozidiel sú automobilky donútené stiahnuť z ponuky obľúbené, veľké a výkonné motory, ktoré logicky produkujú najväčšie emisie. Taktiež môžme očakávať rôzne zlúčenia automobiliek aby sa emisie spriemerovali a neprekračovali limit 95 g CO2/km. Napríklad FCA koncern s Teslou alebo Toyota s Mazdou. Ďaľšou možnosťou je zvýšiť predaj elektrických a hybridných vozidiel, ale to musí klesnúť aj momentálne vysoká predajná cena. Dôležitý krok k zníženiu ceny podnikol Volkswagen Group, ktorý navrhol modulárnu elektro platformu MEB a ponúkol ho Fordu. Ak sa finančne náročný vývoj na MEB platformu rozráta medzi viaceré automobilky, tak dokážu konkurovať nižšími cenami.
EU má oproti USA o 31 % prísnejšie emisné limity.
USA majú na rok 2020 stanovený cieľ 125 g CO2/km, Japonsko 122 g CO2/km a Čína 177 g CO2/km. V prepočte má teda EÚ oproti USA o 31 % prísnejšie emisné limity. Dôležitou informáciou je, že Čína plánuje postupné vyradenie vozidiel so spaľovacími motormi do roku 2050 čo môže priniesť dramatické zmeny, keďže na najväčšom automobilovom trhu sa budú môcť predávať iba bezemisné vozidlá.
Niektoré európske krajiny plánujú zakázať predaj vozidiel so spaľovacím motorom už od roku 2030.
Medzi ne patrí napríklad Nórsko, Dánsko, Island (výnimka pre ľudí čo žijú v odľahlých miestach), Írsko, Holandsko, Švédsko alebo aj Slovinsko (vozidlá s max 50 g CO2/km). A ďaľšie krajiny ich budú nasledovať v roku 2040. Je to jasný signál, že spaľovacím motorom odzvonilo. V roku 2018 sa v Nórsku predalo až 30 percent nových vozidiel s elektrickým pohonom čím sa radí na prvú priečku predajnosti elektrovozidiel.
Posledné slová
Automobilky zažívajú krušné časy. Prechod na elektromobilitu znamenajú obrovské investície a transformovať automobilky vrátane celého dodavateľského reťazca je úloha na niekoľko rokov. Je už dnes jasné, že väčšina automobiliek to časovo nestihnú a budú musieť zaplatiť pokuty, čo môže viesť niektoré firmy do bankrotu. Na druhej strane sú tieto limity známe už od roku 2009. Otázkou teraz je, na aké účely sa využijú vyzbierané peniaze za pokuty. Pevne dúfam, že sa reinvestujú napríklad do rýchlo-nabíjacej infraštruktúry.
Zdroj: Štúdiu najdete na stránke: www2.paconsulting.com a the icct.com
