TEST: Seat Ateca FR 2,0 TSI 190 4Drive 7-DSG – stará škola, ale dobrá

Seat Ateca to vôbec nemá jednoduché. O priazeň bojuje v segmente, ktorý je skrz naskrz preplnený ponukami všetkých možných aj nemožných značiek a len v samotnom koncerne má hneď dvoch priamych konkurentov a to VW Tiguan a Škodu Karoq. Navyše je s nami už od roku 2016 čo je v automobilovom svete ekvivalent storočia a aj keď v roku 2021 prešla omladzovacou kúrou, táto priniesla len kozmetické zmeny. Dokáže ponúknuť niečo, čo nadupaná konkurencia nemá? Odpoveď je určite áno!

Dnes už prakticky neexistuje zlé auto, existuje len zle zvolené auto. Kľúčom k spokojnosti je teda vedieť čo od svojho auta očakávam a potom získať čo naviac informácii o ponuke, aby som zistil, ktoré auto sa najviac približuje mojim požiadavkám. My sme mali tentokrát možnosť otestovať Seat Ateca v prevedení FR s dvojlitrovým benzínovým motorom 2,0 TSI a s výkonom 190 koní. Motor bol spriahnutý so 7 stupňovou automatickou prevodovkou DSG a pohonom všetkých štyroch kolies 4Drive.

Ako sa Vám páči?

Estetika je vecou vkusu, preto sa nechcem veľmi pristavovať pri vzhľade. Navonok auto vyzerá trošku konzervatívne, ale veľmi solídne a evidentne dáva najavo príslušnosť k značke najmä prednými svetlami a maskou. Nenájdete tu žiadne kozmické tvary v štýle ázijskej konkurencie. Nášmu autu dodávala agresivitu červená Velvet metalíza a nezaostávali ani čierne 19‘‘ kolesá. Seat Ateca FR pôsobilo veľmi športovým dojmom a tento dojem sa aj potvrdil, ale o tom až neskôr. Nedá mi nespomenúť „fejkové“ koncovky výfukov integrované v zadnom nárazníku, holt niektorým módnym trendom naozaj nerozumiem. Nijak to ale nekazilo celkovo výborný vizuálny dojem z auta.

Interiér a klasické ovládanie

Keď som si sadol za volant, mal som zmiešané pocity. Na prvý pohľad vyzerá interiér trošku stroho a konzervatívne, aj keď v našej špecifikácii sa to snažil zachrániť príplatkový full digital cockpit ako aj väčší 9,2‘‘dotykový displej. Bol som veľmi vďačný za manuálne ovládanie klimatizácie, keďže auto sme testovali v naozaj saharských podmienkach. Za dve sekundy som mal nastavenú tú správnu teplotu a nemusel som sa vŕtať v hlbinách infotainmentu a hľadať ovládanie klimatizácie. Možno tie okrúhle ovládače vyzerajú už trošku obstarožne, ale v tomto bude pre mňa vždy funkčnosť nad dizajnom. Milujem ten pocit, keď si sadnem prvý krát do auta a za pár minút viem ovládať všetky potrebné funkcie a nemusím nič googliť alebo nebodaj študovať manuál a toto bol presne ten prípad. Všetko bolo tam, kde malo byť a aj menu infotainmentu bolo prehľadné a dobre zrozumiteľné.

Za zmienku stojí volič jazdných režimov nachádzajúci sa medzi sedadlami na stredovej konzole. Čo mi chvíľu robilo problém bolo ovladanie funkcií na volante, ale pomerne rýchlo som si zvykol. Pádla pod volantom sa mi zdali trošku malé, ale často som ich nepoužíval a asi ani vy nebudete.

Sedadlá a spracovanie

Naopak veľmi príjemným prekvapením boli sedadlá. V nedávnom teste mladšieho súrodencova Arony som ich skritizoval, ale tu naopak musím chváliť jednak pohodlie a aj to, ako fungovali, keď som sa nechal uniesť v zákrutách okresiek. Celkové spracovanie a kvalita interiéru je na dobrej úrovni. Tvrdé a lacnejšie pôsobiace plasty, ktoré som v Arone prehliadol mi už v Atece trošku vadili, nakoľko ide už predsa len o auto vyššej kategórie, ale nie je to žiadna katastrofa.

Priestrannosť

Miesta vo vnútri je dosť tak pre vodiča a spolujazdca ako aj pre zadných pasažierov. Keď som si sadol sám za seba, mal som dostatok priestoru pre nohy, kolená aj nad hlavou a to meriam 182 cm. Vzadu sa v pohode odvezú dvaja dospelí alebo tri deti aj na dlhé vzdialenosti. Traja dospelí by už mali asi problém najmä kvôli šírke vozidla a v oblasti ramien by sa museli značne obmedzovať.

Kufor mal objem 485 litrov (verzia s pohonom len prednej nápravy má 515 litrov), čo nie je príliš veľa na tento segment a nepotešil ani fakt, že zadné sedadlá sa dajú sklápať len v pomere 60:40 namiesto praktickejších 40:20:40. Po ich sklopení nemáte zďaleka rovnú plochu a preto nakladanie dlhších predmetov bude náročnejšie. Oceňujem príplatkové bezdotykové ovládanie veka batožinového priestoru, ale ani to nedokázalo úplne potlačiť dojem, že praktickosť nebola úplne prvá priorita pri dizajnovaní Atecy.

Ako jazdí?

Konečne sa dostávam k najdôležitejšej časti testu v ktorej aj odhalím pre koho je vlastne Ateca podľa mňa určená. Pokiaľ nie je pre vás auto len dopravným prostriedkom, ale radi jazdíte a ešte ste nemali možnosť vyskúšať Atecu, určite tak urobte a nezdržujte sa dočítaním tohto článku, lebo to čo chcem povedať sa ťažko opisuje. Nechcem tým povedať, že neexistuje auto, ktoré jazdí lepšie, to určite nie. Čo chcem povedať je, že keď vás posadím na sedadlo spolujazdca so zaviazanými očami a preveziem Vás po nejakej lepšej ceste, tak som si skoro istý že Váš najlepší tip v akom aute sedíte bude na míle vzdialený finančne aj segmentovo od reality. Tak dobre Ateca naozaj jazdí. Je až neuveriteľné, že tie isté technológie, ktoré sú použité v Tiguane aj Karoqu tu dostávajú úplne iný výraz.

Určite má na tom leví podiel aj motor 2,0 TSI, ktorý poznáme už z iných vozidiel v rámci koncernu VW, to ale neznamená, že keď si Atecu objednáte so slabším 1,5 l benzínom, alebo s dieselovým motorom, pôžitok sa vytratí. Ide o celkový charakter a nastavenie podvozku, aký má Ateca a nezaprie športové gény značky Seat resp. jej odnože Cupra.

Svižný motor

Motor 2,0 TSI funguje naozaj výborne. Jeho najväčšou prednosťou za mňa je fakt, že max. krútiaci moment 320 Nm poskytuje už od 1500 otáčok, tým pádom máte k dispozícii stále dosť sily (mimochodom to isté platí aj pre motor 1,5 TSI). Takto vás vystrelí z 0-100 km/h za úctyhodných 7,1 s. Ale zrýchlenie v priamke nie je to čo robí Atecu výnimočnou, je to skôr spôsob akým prechádza zákruty. Logicky za to zaplatíte daň vo forme tuhšieho podvozku, ale ani náhodou by som ho nenazval nepohodlným a to ani na menej kvalitných cestách. Len proste budete cítiť rozdiel napríklad už oproti spomenutej Škode Karoq. Prevodovka DSG funguje solídne. Pri úplnom zastavení a následnom rozbehu jej síce chvíľu trvá kým pochopí, čo od nej chcete, ďalej už ale radí pomerne rýchlo.

Výrobca udáva kombinovanú spotrebu 8,1 l/100km. Nevravím, že sa nedá dosiahnuť, ale s ohľadom na charakter auta budete pravdepodobne jazdiť niekde okolo 9,5 l na 100km, čo bol priemer v našom teste. Ja by som chcel Atecu s týmto motorom, ale chápem, že pri dnešnej situácii ohľadne ceny palív to tak nebude u každého. Dobrá správa je, že rovnaký športový pocit z jazdy si môžete užívať bez ohľadu na zvolenú motorizáciu.

Pre koho teda je?

Pokiaľ ste mladá rodina s dvoma deťmi a nehľadáte najpraktickejšie auto v tejto triede s najväčším kufrom a ak nie je pre vás prvoradý komfort jazdy, ale ste skôr automobilový fanúšik a chcete si užívať radosť zo života v zákrutách, tak Ateca bude pre vás ako stvorená. Je to naozaj praktické auto vhodné do mesta, na diaľnicu ale najmä na okresky. Ťažko nájdete za tieto peniaze auto, ktoré jazdí lepšie a zároveň je použiteľné na všetky možné príležitosti, ktoré bežný rodinný život prináša.

Konkrétne tento nami testovaný model mal cenovku 37 669,- euro. Nie je to málo, ale už ma naozaj nenapadá nič, čo by som chcel pridať vo výbave. Naopak si viem predstaviť, že niektoré prvky výbavy by som dokázal oželieť, takže bolo by kde šetriť v prípade obmedzeného rozpočtu. Stále je tu možnosť mať Atecu aj s iným motorom, kde napríklad v základnej výbave je rozdiel v cene medzi 1,5 TSI a 2,0 TSI vyše 4 000 euro. Za mňa ale práve testovaný 2.0 TSI najviac pasuje nastaveniu a charakteru Atecy.